Prosíme občanov, aby tento druh obalu nevyhadzovali do odpadu alebo v prírode. Opláchnite nádoby a uložte na bezpečnom mieste na vašej nehnuteľnosti až do dátumu zberu.

Zber sa bude konať na parkovisku pred domom kultúry na ul. Vojvodinská.

Viac informácii na: www.secpa.rs | 069/2070-228 | info@secpa.rs

Účinkovali Detský folklórny súbor Ratolesť, mladšia a staršia skupina, ako aj Folklórny súbor V Pivnickom poli a ľudový orchester. Počas koncertu tanečníci predviedli 11 pôvodných, ako aj štylizovaných tancov.

Poslednjih meseci postoji opravdana sumnja da Opština želi da prisvoji vodovodne i kanalizacione sisteme seoskih mesnih zajednica, koji su izgrađeni mahom iz sredstava samodoprinosa! Pitanja od životne važnosti za više od polovine stanovnika opštine, koji žive u selima, Opština rešava bez njihovog učešća!

Možda se u 21. veku smatra normalnim da svi imamo pijaću vodu i kanalizaciju, ali to kod nas nije slučaj, mi za to moramo da se borimo iz dan u dan.

Naši sugrađani su decenijama unazad uglavnom sopstvenim sredstvima, izgrađivali vodovod i kapele, pri čemu smo samostalno, preko mesnih zajednica, uređivali obavljanje komunalnih delatnosti. Na inicijativu naših sugrađana, u skladu sa zakonom i brojnim primerima na teritoriji Republike Srbije, tražimo da nam se i ubuduće omogući uređivanje ove oblasti.

Poštujući osnovnu ideju i smisao lokalne samouprave, tražimo od Skupštine opštine Bačka Palanka da donese odluku kojom ovlašćuje mesne zajednice da ovu oblast samostalno urede.

Naša inicijativa, odnosno konkretan predlog rešenja temelji se na zakonu, pri čemu od toga zavisi budućnost i opstanak naših mesta.

Na naše pozive na dijalog predstavnici Opštine odgovorili su ćutanjem.

Ako seoski vodovod i kapele nisu naši, zašto nam ih onda otimaju?

Mi i naši sugrađani ne tražimo ništa više osim prava da o svojim životnim pitanjima sami odlučujemo! Predstavljajući seoske mesne zajednice sa područja opštine Bačka Palanka pozivamo javnost da stane na stranu obespravljenih!

U slučaju da Opštine ne donese adekvatnu Odluku u dogledno vreme sledeći korak je sakupljanje peticije.

Divadlo Janka Čemana je plné ľudí, ktorí píšu, tvoria hudbu k inscenáciám a pre film, interpretujú na javisku, čítajú filmový scenár, riešia technické možnosti, učia sa kameramanskú tvorbu alebo spievajú na preliezkach. Každá miestnosť dýcha inšpiráciou a motiváciou tvoriť a učiť sa. (…) Vonia to človečinou, pochopením a trpezlivosťou. A to sa dá zažiť len s ľuďmi, ktorí sa navzájom podporujú, pomáhajú si a rešpektujú sa. S ľuďmi, bez ktorých by tento seminár nebol.“ Zacitovali sme z jedného z úvodníkov Kataríny Hitzingerovej v bulletine Spravodaj, ktorý denne vydávali účastníci tradičného pivnického seminára Píšeš? Píšem! Urobili sme to preto, aby sme vám priblížili, ako to bolo uplynulý týždeň – od 18. do 23. augusta – v tomto divadelnom areáli. V záverečný deň, v sobotu 23. augusta, si záujemcovia a účastníci mohli pozrieť výsledky týždňovej tvorivej práce až 74 frekventantov: detské predstavenie Pes Jeana Labadieho (v exteriéri Divadla J. Čemana), pohybovo-bábkovú inscenáciu Jeden deň (pri jazere Črepara) a film Čo som urobil?! (v divadelnej sieni). Skutočne na emócie bohatý deň. Doplnili sme si ho dojmami a plánmi ideovej tvorkyne seminára, dramaturgičky, dramatičky a pedagogičky K. Hitzingerovej z Banskej Bystrice:

– Bol to veľmi úspešný seminár. Posunuli sme sa ďalej, rozšírili sme dielne, čo bolo podstatou tohto semináru, a to aj v smere filmu. A seminár je postavený tak, že tu nie je len proces vzdelávania, ale účastníci a lektori si môžu vychutnať aj výsledok práce. Ten výsledok nie je 100-percentný, lebo za taký krátky čas sa to ani nedá dosiahnuť, aj keď niektorí majú pocit, že tie výsledky sú viac než 100-percentné. Lebo ľudia tu tvoria od rána do neskorého večera, do neskorej noci. Tohto roku sme seminár otvorili aj pre deti a v dielni tvorivej dramatiky sa zúčastnilo 18 detí z Pivnice a Kysáča. Museli sme ju aj limitovať, aby sa lektor Peter Hudák mohol aj individuálne venovať každému dieťaťu za ten krátky čas.

Početné množstvo súborov zo Slovenska dopĺňa originalita slovenských súborov z Vojvodiny. Ani tohto roku to nebolo inak a tri dni 11. – 13. júla sa v detvianskom amfiteátri niesli aj pod znakom tvorivosti folkloristov z Aradáča a Pivnice. Ich prejav zožal veľký úspech a domáci ho považujú za nádherné spestrenie slávností. Predsa len dych cudziny obohacuje každé podujatie. Krajanská nedeľa si píše do zápisníka ročník 41 a titul Daj nám, ženích, daj nám vína…Záštitu nad Krajanskou nedeľou a Dolnozemským dvorom v programe 49. Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve prevzal Miroslav Lajčák, podpredseda vlády Slovenskej republiky a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Garantom podujatia je Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

Za realizáciou uvedenia tohtoročného programu krajanov stojí Vlastimil Fabišik, choreograf a vedúci Folklórneho združenia Púčik z Brna, Česká republika. V programe účinkovali folklórne súbory Šarvanci z Prahy, Česká republika, SKUS bratov Banasovcovz Josipovca, Chorvátsko, Nádeje z Paríža, Francúzsko, Zelený veniec z Ečeru a Rozmarín z Veňarca, Maďarsko, Spiš z Novej Belej, Poľsko, Sálašan z Nadlaku, Rumunsko, V pivnickom poli – SKUSPivnica z Pivnice a Mladosť z Aradáča, Srbsko, spevácka skupina Kmotričky z Brna, Česká republika. Súbory zo Slovenska vďaka úspešnej prezentácii Aradáčanov a Pivničanov vidia, akým smerom sa uberajú tradície slovenského folklóru vo Vojvodine, spoznávajú usilovnosť a zodpovednosť dolnozemského obyvateľstva k národným tradíciám.

Aká bola finančná situácia v roku 2013?

– Vlani sme od obce na bežné trovy dostali 400-tisíc dinárov. K tomu Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny prispela k rekonštrukcii Domu kultúry sumou 400-tisíc dinárov a rovnakú sumu poskytla aj Obec B. Palanka. Prostriedky z obce sme použili na tretiu fázu rekonštrukcie, čiže vykurovanie ustanovizne. Z finančnej podpory NRSNM sme vykonali rekonštrukciu kancelárií a zasadačky v DK. Obec nám k tomu poskytla ďalších 300-tisíc, ktoré sme použili na kopanie dedinských garádov. Prostredníctvom MS Pivnica Klub poľnohospodárov dostal 75-tisíc dinárov na rovnanie poľných ciest a k tomu boli angažovaní ešte dvaja hájnici v dôsledku zväčšeného počtu krádeží v auguste, septembri a októbri, čo tiež vyfinancovala obec.

Ktoré projekty ste pripravili na tento rok?

– Bol to projekt odvádzania atmosférických vôd, potom projekt cesty Pivnica – Silbaš a projekt kanalizácie v Pivnici. Žiaľ, ani jeden z týchto projektov nám v obci neschválili a nedostali sme potrebné finančné prostriedky. Nárokovali sme si aj na prostriedky na vypracované ideové projekty, ako rekonštrukcia Domu zdravia, siene kultúrneho domu, a to hlavne javiska a hľadiska. Tretí bol projekt výstavby dedinského trhu, čo je pre nás kapitálový projekt v hodnote 50 miliónov dinárov. Na porovnanie uvediem, že na Dom zdravia sme vyčíslili 2 milióny 105-tisíc a na rekonštrukciu Domu kultúry 4 milióny 624-tisíc dinárov. Tieto projekty sme plánovali realizovať od roku 2014 do roku 2016.

Čo ste v tomto roku dostali z obecného rozpočtu a na aké ciele?

– Na rok 2014 sme z Obce B. Palanka dostali iba prostriedky na bežné trovy, ktoré sú, žiaľ, ešte menšie ako tie vlaňajšie. Vcelku je to taká smutná situácia, keďže od roku 2008 v Pivnici nemáme ani miestne samozdanenie. Napriek tomu na zasadnutiach Rady MS Pivnica sme za prioritnú investíciu určili výmenu vodovodného potrubia, lebo kvalita vody už celý rad rokov nie je taká, aká by mala byť. Požiadavky v tomto zmysle sme zaslali aj do obce, aj do Verejného komunálneho podniku Komunalprojekt v Palanke, ktorý pred dvomi rokmi prebral starostlivosť o náš vodovod, ako aj do Direkcie pre výstavbu Obce Báčska Palanka. Žijeme v nádeji, že táto naša záležitosť raz príde na rad. Boli by sme radi, keby túto našu požiadavku aspoň zaradili do svojich plánov na budúci rok. Dúfame však, že sa niečo predsa pohne z mŕtveho bodu. Vodovod v Pivnici je vystavaný pred takými 40 rokmi a asi tridsať percent z celého dedinského vodovodného potrubia tvoria azbestové rúry.

Čo ukázali výsledky analýzy kvality vody z pivnického vodovodu?

– Pred takým mesiacom analýza ukázala, že sa voda nemôže používať na pitie. Teraz sa situácia zlepšila. Naši občania majú k dispozícii aj vodu z ekologickej studne v strede osady, odkiaľ sa väčšina aj zásobuje pitnou vodou. Okrem toho veľmi zlá situácia je aj s cestami. Dva roky nám obec neopravovala cesty, nehovoriac o asfaltovaní celých úsekov. V minulosti sa každý rok vyasfaltovalo aspoň tristo alebo päťsto metrov a teraz sa dva roky na tomto pláne nerobí absolútne nič.

Na literarne stretnutie sa prihlasili autorky s devätnástimi textami v nárečiach viacerých slovenských osád vo Vojvodine. Členky Speváckej skupiny Spolku žien z Pivnice na dobru náladu zaspievali piesne a domáci sa predstavili aj dvoma veselými scénkami Jak tí naší kopali kukuricu a Pivnické trampoty. Stretnutie opodstatnilo svoje poslanie aj po tretíkrát.

Odborná porota v zložení Juraj Ferík, Jarmila Juricová-Stupavská a Mária Zdravkovićová sa rozhodla udeliť 1. cenu za prednes Vlaste Vachulovej z Pivnice, druhú Anite Petrákovej z Kovačice, kým dve tretie ceny získali Andrea Lačoková z Báčskeho Petrovca a Andrea Šimová z Kulpína. Dve ceny za autentickosť piesne získali Denis Galas z Padiny a Leonóra Súdiová zo Selenče, kým obecenstvo tiež udelilo dve rovnoprávne ceny a to Vlaste Vachulovej a Leonóre Súdiovej.

Ako obvykle, aj tentokrát porotníčka za autentickosť kroja Vlasta Vinkovičová sledovala a hodnotila pôvodnosť starodávnych odevov, v ktorých sa speváci prezentovali. Cenou za autentickosť kroja sa ovenčili Leonóra Súdiová zo Selenče a Mário Erak z Hložian.

Okrem pravidelného odvozu odpadu z dediny v Komunálnom podniku Komunal Pivnica sa počas jarných a letných mesiacov venovali aj koseniu trávy a úprave trávnikov. V rozhovore s riaditeľom Jaroslavom Zajacom sme sa dozvedeli, čomu sa venovali v septembri a októbri.

V spolupráci so základnou školou a vlastne z ich iniciatívy sme na sklonku septembra usporiadali akciu zbierania skla. V tejto úspešnej akcii súhrnne bolo zozbieraných až 3-tisíc kilogramov skla. Uskladňujeme ho v bývalej pivnickej mliekarni a keď nazbierame 10-tisíc, odvezieme ho na patričné miesto do Báčskej Palanky. Práve s cieľom zozbierať tú masu skla čím skôr, v piatok 25. októbra budeme mať ďalšiu akciu zbierania skla. Minule občania donášali sklo do základnej školy a teraz naši robotníci budú s vlečkami chodiť po uliciach a zbierať sklenené fľaše a iné nádoby. Prostriedky z predaja skla budú usmernené na potreby Základnej školy 15. októbra.

V máji tohto roku v Pivnici začali s triedením odpadu. Občania raz mesačne (každý prvý štvrtok v mesiaci) do modrých vreciek nabalia papier, noviny, kartóny a dvakrát mesačne (každý prvý a tretí piatok v mesiaci) do žltých vreciek odkladajú plastové fľaše (PET ambaláž) a podobne.

Počas zimných mesiacov, teda už od novembra začneme počas prvého týždňa v mesiaci, presnejšie každý prvý pondelok a utorok v mesiaci odvážať iba popol. Tento odpad z pecí musíme osobitne vyvážať, lebo sa nám stávalo, keď sme ho vyvážali spolu s iným odpadom, že sa zapálil traktor s odpadom. Aby sme sa takým škodám vyhli, rozhodli sme sa raz mesačne počas sezóny kúrenia vyvážať iba popol z pivnických domácností. Situácia s depóniou odpadu je taká aká je, ale sa ju snažíme aspoň raz mesačne čistiť a udržiavať, aby nedošlo k požiarom, ako to bývalo skôr. Keď ide o poplatky občanov za komunálne služby, môžeme byť spokojní, snažia sa platiť pravidelne.

O pravidelné triedenie odpadu podľa druhu by sa mal pričiniť každý občan. Do modrých vriec je potrebné dávať iba papier, noviny, kartón, a do žltých nylon, fóliu, tetrapak, pet ambaláž a ostatné plastové predmety (ambaláž z herbicídov a pesticídov patrí k nebezpečným odpadom, preto ju netreba dávať do vriec žltej farby). Akcia triedenia odpadu v Pivnici sa začala v apríli tohto roku, sústavne pokračuje dodnes a odvoz koná podnik Grand group, d.o.o., z Báčskej Palanky.

Komunálny odpad si vyžaduje triedenie z viacero závažných dôvodov. Takýmto spôsobom sa zmenšuje množstvo komunálneho odpadu, ktorý sa predtým umiestňoval na dedinskej depónii. Roztriedený materiál (papier, nylon, fólia, tetrapak) sa môže znovu využiť a recyklovať, vylučuje sa možnosť vzniku ohňa na depónii (medzi odpad sa nedostane žiadna ľahká horľavina), vďaka menšiemu množstvu dymu depónia sa stane čistejšou, teda menej je aj smetí, ktoré vietor roznesie mimo depónie… Jedným z dôležitých dôvodov je i ochrana životného prostredia, ako aj zachovanie našej planéty pre budúce generácie.

Žiada sa, aby občania zo svojich domácností vynášali iba plné vrecia a v prípade väčšieho množstva odpadu vrecia možno dostať v kancelárii podniku Komunal, d.o.o., Pivnica.

Modré vrecia sa v Pivnici budú odvážať každý prvý štvrtok v mesiaci (5. septembra, 3. októbra, 7. novembra, 5. decembra) a žlté každý prvý a tretí piatok v mesiaci (6. a 20. septembra, 4. a 18. októbra, 15. a 29. novembra, 6. a 20. decembra).

Problém nezamestnanosti v novšej dobe pocítili i mnohí Pivničania, mladí ľudia odchádzajú za prácou do mesta a inam, ale mnohí zostávajú verní poľnohospodárstvu. Na poliach dominujú klasické kultúry, pšenica, kukurica, sója, ale pestuje sa i cibuľa, zemiaky, paprika a iná zelenina, tiež na menších plochách i melóny. Niekoľko výkupných staníc v osade, ako Agro Grňa, Agronom, M-agro, výrobcom zabezpečujú rýchlu výplatu. Pivnica voľakedy mala i banku, no dnes si občania peniaze môžu vybrať iba v pošte alebo na bankomate.

Dedina sa stala známou podľa dvoch tradičných festivalov: Stretnutí v pivnickom poli a Divadelnej inscenácie dolnozemských autorov DIDA. Pred dvomi rokmi Spolok žien položil základy nového podujatia pomenovaného Literárne stretnutie.

Túto báčsku dedinu krášlia dva kostoly, evanjelický a pravoslávny, ako i Základná škola 15. októbra, ktorá dostala početné ocenenia (zo strany NRSNM bola roku 2011 vyhlásená za školu osobitného významu pre slovenskú národnosť, roku 2012 ju z rozhodnutia Ministerstva školstva zaradili medzi 60 najlepších škôl v Srbsku a koncom roka v N. Sade dostala uznanie Dr. Đorđa Natoševića za prínos v oblasti výchovno-vzdelávacej práce, ako i rad ďalších uznaní).

V Pivnici pôsobia početné organizácie: SKUS Pivnica, Ochotnícke divadlo Janka Čemana, Spolok žien, Ženská spevácka skupina Nádeje, Dobrovoľný hasičský spolok, Lovecký spolok Bažant, Klub poľnohospodárov, Ekologický spolok pre dedinský turizmus a rozvoj vidieka, ZŠR Šaran, aerobik klub AS, motoklub Muger Riders, FK Slávia, FK veteránov Slávia,… Treba spomenúť aj organizáciu Červený kríž, v ktorej je asi 100 aktívnych členov, medzi nimi aj nový richtár Ondrej Blažek, ktorý nám porozprával aj o tom, čo teraz občanov najväčšmi trápi:

„Je to smetisko vzdialené od osady iba 100 m. Časté, niekedy dlhotrvajúce ohne už dlho ohrozujú život občanov. Podali sme návrh do obce a chceme premiestniť skládku na iné, bezpečnejšie miesto. Teraz pracujeme na sanácii smetiska, plánujeme nasypať zem, vysadiť stromky, okolo vykopať kanál, aby sa požiar nemohol rozšíriť k domom, ktoré sú v blízkosti.“

Podnikáte ešte niečo v súvislosti s nakladaním s odpadom a recyklovaním?

„Môžeme sa pochváliť s novinkou, že od 25. apríla t. r. začala firma Grand group z Báčskej Palanky vykupovať elektrický a elektronický odpad. Výkup a recyklovanie odpadu sa má v našej osade pravidelne realizovať. Zároveň apelujeme na občanov, aby každý vo svojej domácnosti odpady sústavne triedil.“

Ako ste na tom s financiami, aké sú aktuálne problémy a plány pre budúcnosť osady?

„Od r. 2006 v osade nemáme samozdanenie. Práve vtedy bol založený podnik DOO Komunal Pivnica, ktorého zakladateľom je Miestne spoločenstvo. Teraz sme dostali finančné prostriedky z obce, ktoré využijeme na kopanie kanálov a zároveň apelujeme na občanov, aby nám aj sami v tom pomohli. V súčasnosti môžeme počítať len s finančnou podporou obce, alebo sa budeme uchádzať o projekty, aby sme si aj tým spôsobom zabezpečili trochu viac peňazí a aby sme mohli niečo vykonať pre našu Pivnicu.“

V niektorých osadách Báčskopalanskej obce je vybudovaná plynofikačná sieť, teraz je na rade i Pivnica. Potom by na rad mala prísť i výstavba kanalizácie.

Po úspešne absolvovanom seminári pod názvom Nová pieseň, ktorý sa vo februári uskutočnil po tretíkrát, v nedeľu 21. apríla v pivnickom kostole v rámci bohoslužieb odznel Poveľkonočný koncert za účasti jeho frekventantov. Členom spomenutého semináru sa pri tejto príležitosti pripojili aj noví speváci, ktorí cez duchovné piesne oslavujú Pána. Komorný zbor Nádeje a evanjelický spevokol z Pivnice spolu s Komorným zborom Zvony a orchestrom Zvonivá cimbalovka zo Selenče zaspievali šesť pesničiek. Boli to pesničky, ktoré sa spolu nacvičili na seminári pod vedením PaedDr. Juraja Súdiho, ako aj za pomoci profesorky Anny Stojnevovej. Prečítali aj niektoré biblické príbehy a zamyslenia.

Nasledujúce vystúpenie budú mať na Slovensku, kde sa predstavia divákom v meste Podlužany. Členov z toho mesta uhostili Pivničania v jeseň, teraz ich čaká odvetná návšteva.

Ochotnícke divadlo Janko Čeman z Pivnice o rok bude oslavovať jubilee dvadsať ročnej nepretržitej práce. K svojím oslavám sme si vytýčili, že sa pokúsime zrekonštruovať vnútorný výhľad bývalej kino sieni terajšej veľkej divadelnej sieni.

Projekt na predĺženia prác inštalovania hriatia aj vo veľkej divadelnej sieni sme rozpísali a konkurovali na grant Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Aspekt bol položený na vynovenie stien zo sadrokartónu, nového stropu z Amstrong panelov a integrovanie mosta pre reflektory do stropu . Inštalovanie hriatia vo veľkej sieni, novú kotolňu vo foajé, rozvod elektriky pre reflektore , upravenie kontrolnej izby pre svetlo a zvuk a naposledy maliarske a natieračské práce foajé a veľkej divadelnej sieni. Štúdiu pre inštalovanie hriatia sme urobili v Tehno fluid inženjering z Nového Sadu. Časť prostriedkov sme požiadali od Obci Báčska Palanka , ktorá nám sprostredkovala stavebne povolenie a technickú kontrolu projektu inštalovania hriatia. Hlavným dodavateľom prác bol DOO „ Delta trade enterijer“ z Báčskej Palanky . Subdodávateľmi prác boli podnik pre inštalovanie hriatia „ Termoinstal “ DOO z Despotova a samotné ochotnícke divadlo Janka Čemana, ktoré poskytlo časť vlastných finančných prostriedkov a mnoho hodín dobrovoľníckej práci.

Naplánované práce sme dokázali ukončiť. 19 ročník DIDA budeme pamätať okrem toho, že bol jeden z najmasovejších a aj po vynovenej veľkej divadelnej sieni. Na záver, dovoľujem si poďakovať sa pánovi predsedovi Obce Báčska Palanka Bojanovi Radmanovi a predsedovi ÚSZZ Slovenská republika RNDr. Igorovi Furdíkovi na finančnej a najmä mravnej pomoci v započatom rekonštruovaní Domu kultúry v Pivnici.

Veríme, že všetko to čo sa mi teraz trápime budú vedieť využiť budúce generácie našich následníkov. Budeme ich i naďalej usmerňovať v správnom smere a v prospech zachovania vlastnej identity a kultúri.

Dobrovoľný hasičský spolok z Pivnice vlani oslávil okrúhle 90. narodeniny. Svoju činnosť požiarnici neustále zveľaďujú. Dnes v spolku pôsobia pionieri, juniori a operatívna jednotka, spolu 65 členov. Početné akcie neúnavných pivnických požiarnikov svedčia o ich úspešnej práci a významnom prínose k haseniu nebezpečných požiarov nielen v osade, ale aj inde. V akciách sa pravidelne, okrem starších členov zúčastňuje aj mládežnícka skupina z radov stredoškolákov. Potrebnú pomoc spravidla poskytujú aj občania, ktorí nie sú členmi spolku. DHS má výbornú spoluprácu s miestnym Klubom poľnohospodárov, s požiarnikmi z Despotova, Silbaša a Gajdobry, ale i s profesionálnou požiarnickou jednotkou z Báčskej Palanky, ktorú si na pomoc zavolajú v prípade väčšieho požiaru. Neraz však požiar zahasili už pred príchodom palanských hasičov.

DHS z Pivnice sa môže pochváliť tromi vozidlami. Na tretie, najnovšie vozidlo, časť peňažných prostriedkov poskytla Obec Báčska Palanka a časť sami občania. Každoročne sa koná zbierka po dedine na ich podporu, v rámci ktorej všetci občania peňažne prispejú. Z takto získaných finančných prostriedkov tentoraz prispeli na kúpu požiarnického vozidla. Vozidlo kúpili v Nemecku a do Pivnice pricestovalo v utorok 16. apríla. Ide o vozidlo Magirus Deutz s kapacitou nádrže 5 500 l, má požiarnické delo, oceľové lano a kompletné vybavenie, ktoré pri kúpe dostali zdarma. Najväčšia vďaka za vybavenie kúpy vozidla patrí Štefanovi Baďurovi, Pivničanovi žijúcemu v Nemecku. Vďaka patrí aj Eugenovi Linsenbolzovi, veliteľovi hasičskej jednotky v Eningene, ktorý bol ochotný doviezť vozidlo až do Pivnice. Zároveň pán Eugen počas svojho pobytu v Pivnici naučil požiarnikov práci s novým vozidlom.

Z týchto dôvodov bolo aj výročné zhromaždenie odročené a uskutočnilo sa v sobotu 20. apríla. Na slávnosti sa okrem členov hasičského spolku z Pivnice zúčastnili miestni kňazi, evanjelický Mgr. Ján Zahorec a pravoslávny Slaviša Protić, predstavitelia početných pivnických klubov a spolkov, ako i predstavitelia požiarnických spolkov, s ktorými Pivničania majú družbu. Na dobrú náladu grátis hrali dve skupiny: Cardio band a Gama Ray band.

Práce vykonáva SPD "ALFA COOP" z Báčskej Palanky

Všeobecne je známe, že u nás je viac nelegálnych depónií ako legálnych. Vieme aj to, že v procese približovania sa EÚ naša krajina musí úspešne zdolať nakladanie s odpadom a implementovať základné princípy EÚ.

Národná stratégia na úspešné nakladanie s odpadom stanovila, že do konca roku 2019 Srbsko má mať 26 regionálnych depónií, resp. 12 do konca roka 2014. To v praxi znamená zrušenie početných lokálnych, legálnych i nelegálnych skládok alebo ich konverziu na transferové strediská, odkiaľ by sa odpad odvážal ďalej. To sú pravidlá hry EÚ: ak sa chcete pripojiť k našej rodine, tak prosím, ale s čo menším počtom skládok. Háčik je v tom, že výstavba jednej regionálnej skládky stojí vyše 20 miliónov eur, na čo naša krajina peniaze nemá, a zdá sa, že v tomto prípade nevie využiť európske predprístupové fondy.

Predpisy sme teda napísali, ibaže, čuduj sa svete, v ich uplatňovaní kuľháme. Pivnický prípad nelegálnej skládky je školským príkladom toho. Ani pol druha roka odvtedy, čo Pivnica dva týždne zápasila s horiacou odpadovou obludou (čítaj: skládkou) a hroziacou ekologickou katastrofou, problém nelegálnej skládky sa nedoriešil. Dôvodov je niekoľko a všetky pramenia v jednom – nedostatku financií.

Legislatíva jasne nakladá, že vzdialenosť skládky od obývaného územia má byť najmenej 1 500 m. Tá pivnická má však vlastnú adresu a prví susedia žijú na dva kroky, čiže len 100 metrov ďalej. Jednoznačný záver znie, že skládka musí von z dediny, čo sa má doriešiť na úrovni obce, a nie Miestneho spoločenstva. Keby miestne vedenie to aj chcelo urobiť, skromný dedinský rozpočet mu nedovolí.

V novom zložení Miestneho spoločenstva a v Komunálnom podniku Komunal sú si vedomí toho, že úspešné nakladanie s odpadom predpokladá nielen prevenciu vzniku odpadu, jeho opätovné využívanie a recykláciu, ale aj prebúdzanie zatiaľ nízkeho povedomia občanov o ochrane životného prostredia a občianskej zodpovednosti. Preto sa začali riadiť výrokom „Pomôž si, človeče, aj Pán Boh ti pomôže.“ Konkrétne, ide o iniciatívu Komunálnej komisie pri MS Pivnica, aby každá rodina začala s triedením papiera a plastu. „Na tieto účely v najbližšom období pre každú rodinu zabezpečíme vrecia rozličných farieb na rozdielne druhy odpadu,“ vysvetľuje riaditeľ Komunálneho podniku Jaroslav Zajac a dodáva, že zadovážia aj lis, aby roztriedený odpad pred odvozom mohli zlisovať. Plánujú zorganizovať aj prednášky na túto tému, aby občanov oboznámili s týmto spôsobom nakladania s odpadom, ktorý aspoň sčasti spomalí hromadenie odpadu na nelegálnej depónii. Uvažujú aj o angažovaní komunálneho strážcu a o premiestnení depónie na lokalitu terajšej šarhovne.

To trvá už niekoľko rokov, no epilóg prípadu pivnickej nelegálnej skládky ešte nie je na obzore. I keď lokálni ekologickí aktivisti oceňujú snahy lokálneho vedenia, predsa sa naďalej dožadujú premiestnenia skládky mimo dediny. „Táto skládka je nebezpečná z viacerých dôvodov. Pripomeniem iba ten, že sa tu hromadia ťažké kovy, ktoré znečisťujú pôdu, na ktorej sa okrem klasickej poľnohospodárskej výroby v poslednom čase začína uplatňovať aj organické pestovanie zeleniny,“ upozorňuje predseda pivnického ekologického združenia Miroslav Vlček.

Môj záujem o predkov siaha k mojej mladosti. Pribúdaním rokov stúpal i záujem a vzrastalo bádanie po predkoch. Od rodičov, prevažne mamy dozvedel som sa iba údaje štvrtého radu v rodine. Mal som šťastie, že pre moju zvedavosť bolo pochopenia na farskom úrade SECAV v Pivnici. Nebohý farár Martin Slamaj mi poskytol kartotéku vypracovanú rukou jeho predchodcu Gustava Vladimíra Babylona. Prieskumom som zistil, že mravčiu robotu nezvládnem inak, iba prepísaním na písacom stroji údaje z kartotéky. Tak sa to začalo a potrvalo asi dva roky, keď som získal asi 11.000 jednotiek – totiž narodených v zozname. Chýbalo mnoho údajov o úmrtí a sobášoch. O mojej práci sa nejako dozvedel ing. Michal Bolehradský, počítačový programér. Tiež sa zaujímal o predkov a prezretím asi 1300 strán papiera formátu A-4 na ktorom bolo po osem jednotiek v abecednom poradí sme sa dohodli, že to skenovaním a technickým spracovaním vnesie do počítača. Potrvalo to niekoľko týždňov práce, ale tu nastal i ďalší háčik. Počítač nevedel strojopis správne prečítať, znovu bolo treba všetko „pešo“ preštudovať a chyby opraviť. Ale ani tu nebol koniec – pravopis nútil k ženskému rodu pridať patriace prípony. Toto zase znemožňovalo prácou s počítačom spájať rodiny: bratov a sestry k jednému priezvisku jedným klikom. Znovu opravy, teraz protivné pravidlám slovenského pravopisu.

Počiatok matriky narodených, rukopis farára Andreja Liptaja 1792

Žiaľ, nebol tu koniec práce, iba počiatok. Spracované boli údaje po rok 1896 pre narodených a pokrstených. Po spomenutom roku začalo zapisovanie do štátnych matrík v obecnom úrade, takže rodiny, ktoré opustili cirkev a prestúpili do iného kresťanského spoločenstva zostali v ďalšom spracúvaní matrík bez evidencie. Štátne orgány nepovoľujú bádanie a odpisovanie z matrík skrze zákona o ochrane osobných údajov občanov.

V rokoch 2003 – 2006 nastala prestávka v práci, prístup k matrikám bol sťažený všelijakými výhovorkami nebohého farára Martina Slamaja. Pokrok nasledoval príchodom mladého Jána Zahorca za farára do Pivnice. S úplným pochopením práce bolo treba dobehnúť zmeškané. Podarilo sa do konca roka 2009 spracovať do počítača matriky pokrstených a zomretých do roku 1920. Potom i celú matriku sobášených do roku 1940. Obyvatelia nemeckej národnosti (Švábi) boli do roku 1874 zapisovaný do matrík našej cirkvi a potom po odchod z Pivnice 1944 roku mali svoje matriky a matrika pokrstených zostala v archíve našej cirkvi.

Súhrnom údajov vyplýva, že je spracované: narodených-pokrstených 13.888 jednotiek – osôb, v matrike zomretých 8.984 a v matrike sobášených 4.185 manželských párov. Pospolu je toho 31.242 jednotiek. Pripočítaním 1727 jednotiek – osôb Nemcov, konečné saldo je 32.969.-

Vďačím pochopeniu spomenutých p. farárov, zvlášť pre nezištné pochopenie terajšieho p.f. Jána Zahorca, na spolupráci – technickej pomoci ing. Michala Bolehradského a trpezlivosti mojej rodiny...

Robil som to z presvedčenia, že je rodné meno – priezvisko a krstné meno základ identity každého človeka, národa. Poslanie genealógov je bádanie po predkoch. Kedysi jeden z nich povedal: „Svoj život si môžeme predĺžiť iba dozadu – poznaním našich predkov!“ Tisíce záujemcov vyhľadávajú svoje korene a jeden z nich, pôvodu pivnického zapísal: „... koniec koncov, najväčšie dedičstvo našich predkov by nám dali, nie je šľachtický titul, alebo peniaze, ale dedičstvo našej vlastnej ľudskosti, čo koľvek menšieho je bezcenný...“ (Louis, Lajoš, Ľudovít Lepóris – 12.3.2007 – internet v preklade Google)

Z týchto údajov vedie už len kratučká cestička k rodostromu...
Záujemci si to vynájdu tu