Súčasná historiografia uvádza, že prvý Slováci prišli do Silbašu v roku 1814 a neskoršie, alebo v roku 1816. Pravdepodobne sa všetci autori odvolávali na údaje z knihy Slovenská kresťanská cirkev a.v. v Kráľovstve juhoslovanskom..., ktorú zostavil a vydal biskup Adam Vereš v roku 1930. Do knihy prispeli farári a iný hodnostári cirkevných zborov zo slovenských osád. Pre Silbaš to bol tamojší farár Michal Šuster (1.9.1886 Pivnica - 31.1.1934 Silbaš). Nepochybujem v odbornosť a presnosť údajov, ktoré sú napísané, veď v tej dobe nebolo ešte zvykom robiť dôkladné prieskumy v archívoch a bádatelia sa opierali o zápisnice vizitácií cirkevných zborov zo strany superintendantov.

Zapisovať do matrík v Silbaši počal učiteľ Matej Franka v roku 1818. Žiaľ, pre neznášanlivú povahu musel opustiť Silbaš. V roku 1821 superintendant Adam Lovich navštívil Silbaš, ale nepovolil osamostatnenie zboru pre malý počet cirkevníkov a ich chudobu. Bolo zrejmé, že ešte nemali možnosti vydržiavať farára a učiteľa. Z tých dôvodov niet ani hodnoverných údajov o počiatkoch osídľovania Slovákov tejto osady.

Mojim spracovaním matrík: narodených, sobášených a zomretých SECAV – cirkevného zboru v Pivnici som našiel dostatok údajov o jestvovaní Slovákov v susednom Silbaši o viacej ako desaťročie skorej. V tej dobe pivnická cirkev bola matkocirkvou pre silbašských evanjelikov. Vtedajší pivnický učiteľ – levita Andrej Liptay počal písať matriku zomretých od 1. októbra 1791 – matriku narodených-pokrstených od 1. augusta 1792 a po zložení odbornej skúšky, vysvätený bol za kňaza a získal právo vykonávať sobášne obrady a počal zapisovať do matriky sobášených 25. októbra 1795. Do tej doby i Pivničania svojich novorodencov ku krstu nosievali do Selenče alebo do Petrovca. Sobáše a Večere Pánové tiež mali odbavované v tamojších cirkvách.

Vyhľadaním súpisov osadníkov, je isté, že boli konané v tom období, iba je otázkou či sú a kde zachované, dalo by sa zistiť viacej údajov o prvých Slovákoch v Silbaši. Matriky pivnického cirkevného zboru nasvedčujú, že príchod Slovákov do Silbaša bol na prelome 18 a 19 storočia.

Medzi prvých Slovákov v Silbaši patria rodiny: Adama Tušiaka, Adama Dropu, Jakuba Tichého, Františeka Krnáča, Michala Čermáka, Jozefa Andrášika, Františeka Krnáča ...

Adam Tušiak od otca Adama zo Silbašu mal v Pivnici sobáš 28. januára 1799 s Katarínou Kadlíček (asi 1781-7.12.1822 - otec Juraj Kadlíček, matka Alžbeta), obyvateľov pivnických za prítomnosti svedkov, tj. starejšého a oddavača: Pavla Tušiaka a Pavla Tománeka. To nasvedčuje, že Pavel Tušiak bol blízky príbuzný mladoženícha, pravdepodobne strýko a bol tiež občanom Silbaša. Novozaložené manželstvo bolo požehnané 9. deťmi. Všetky novorodeniatka od 11.3.1800 až po 18.1.1817 boli pokrstené v Pivnici. Najstaršia bola Anna 11.1.1800-23.3.1806 druhým dieťaťom bol Martin 19.10.1801 – 30.6.1803. Tretím bol Ján 2.6.1803 – 24.10.1804, štvrtým dcéra Mária 4.2.1805 – 7.2.1862. Tu je asi chyba pri zapisovaní do knihy matrík, uvedená je ako matka Alžbeta Kadlíček. Také chyby boli zrejmé aj v iných prípadoch a že nasledovali ďalší novorodenci istých rodičov ako predtým, tiež krsných rodičov, zrejmé je že ide o chybu. Nasledoval pokračovateľ rodu Adam narodený 3.5.1807 – bez údajov o smrti v pivnických matrikách. Juraj bol o dva roky mladším, 7.3.1809 a umrel 7.3.1812. Nasledovala Alžbeta 23.5.1811-26.12.1812, za ňou Peter 5.7.1813-19.8.1815. Posledným bol Pavel Tušiak narodený 18.1.1817. Iných údajov o ňom niet. Je viditeľné, že prvý osadníci nemali ľahký život, nasvedčuje to úmrtnosť v detskom veku ich potomkov.

Ďalší výskum v matrikách cirkevného zboru v Silbaši možno by priniesol mnohé iné zaujímavosti. Žiaľ, tieto knihy sú neprístupné, lebo boli odňaté cirkvi po druhej svetovej vojne a ponevierajú sa niekde v archívoch obecného úradu v Báčskej Palanke. Ani sľub predsedu Republiky Srbska, predsedovi Republiky Slovenska pred niekoľkými rokmi neprispel k tomu, aby mnohým cirkevným zborom tieto najvzácnejšie historické knihy boli prinavrátené. Laliť má podobný prípad, ich matriky obec odovzdala do historického archívu v Sombore a sprístupňujú sa po peňažnej úhrade. Podobný prípad má i cirkevný zbor v Šíde.

Z rodu Tichý, prvá je zapísaná Mária od otca Martina a Márii r. Struhárová – narodená 17.1.1803. Nasleduje Katarína Tichá 22.7.1804 od otca Jána a matky Anny – potom Juraj Tichý 26.3.1805, bol bratom spomenutej Márii. Juraj Tichý zo Silbašu syn Jakuba a Judity Naď-ovej mal sobáš v Pivnici 13.1.1805 s Annou Lepóris, dcérou Tomáša Lepórisa a Anny r. Pňák. Svojej dcére dali meno Katarína, nar. 26.10.1806.

Adam Dropa s manželkou Annou r. Lukáčová v Pivnici pokrstili narodených: Jozefa 28.2.1803, Jána 1.1.1805, Michala 9.6.1807 a Juraja 30.4.1809.

Manželia Ján Čermák a Mária r. Puskel-ová tiež priniesli do Pivnice ku krstu novorodeniatka: Michala 1.1.1806-6.9.1820, Juraja 15.4.1816-14.3.1840 a Jána 15.2.1818.

Juraj Gajdoš už ako vdovec mal sobáš v Petrovci 11.1.1808 s kulpínčankou Annou Zelenákovou, od otca Jána a matky Alžbety Barnákovej. Svoje početné potomstvo prinášali ku krstu do Pivnice po tomto poradí: Juraja nar. 15.3.1809, Máriu 4.2.1811 zomrela 20.3.1814, Alžbetu 18.8.1812- 28.2.1814, Michala 25.9.1814, Pavla 24.11.1818 a Zuzanu 27.8.1820.

Do roku 1815 v Silbaši pribudli i rodiny: Javorský, Andrášik, Bánsky, Fabók, Zelenák, Matuský, Škodáček, Horňák, Pavelka, Pracka, Mudroch, Šustek, Cechmajster, Maliar, Lepóris, Torday, Zuberec...

Po roku 1822 sa Silbašania rozhodli vystúpiť z matkocirkvi pivnickej a pristúpili k evanjelickému nemeckému cirkevnému zboru v Buľkesi (Maglić). Tam patrili do osamostatnenia v roku 1839. Tamojší farár Jozef Špannagel písal osobitnú matriku pre Silbašanov. Tu iba pokračujú dejiny Slovákov v Silbaši.